Daňový rezident – daňová povinnosť, dvojitá rezidencia

Daňový rezident je osoba, ktorá má daňovú povinnosť v danej krajine. To znamená, že je povinná platiť dane z príjmov, ktoré dosiahla v tejto krajine, ako aj z príjmov, ktoré dosiahla v zahraničí. Daňová povinnosť je určená na základe kritérií rezidencie, ktoré sa líšia v závislosti od krajiny. Bežné kritériá rezidencie zahŕňajú trvalý pobyt, bydlisko či zdržiavanie sa v krajine.

---

Obsah článku

---

Dvojitá rezidencia môže vzniknúť, ak osoba spĺňa kritériá rezidencie v dvoch krajinách. V tomto prípade sa na určenie daňovej povinnosti používajú medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Daňový rezident – kto to je, aké sú jeho povinnosti?

Daňový rezident je osoba, ktorá má na území daného štátu daňovú povinnosť. Má povinnosť platiť dane z príjmov. Ide o príjmy z danej krajiny, kde daňový rezident žije, ako aj o príjmy zo zahraničia.

---

Na Slovensku je daňovým rezidentom fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, zdržiava sa tu nepretržite 183 dní v kalendárnom roku a má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto podnikania.

---

Daňové povinnosti daňového rezidenta sa líšia v závislosti od krajiny, avšak vo všeobecnosti zahŕňajú:

• Podanie daňového priznania: Daňový rezident je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie (zvyčajne kalendárny rok). V daňovom priznaní je povinný uviesť všetky svoje zdaniteľné príjmy a vypočítať výšku dane.
• Platenie daní z príjmov: Daňový rezident je povinný platiť dane z príjmov z rôznych zdrojov, ako napríklad zo závislej činnosti, z podnikania, z kapitálového majetku a z prenájmu nehnuteľností.
• Dodržiavanie daňových predpisov: Daňový rezident je povinný dodržiavať všetky daňové predpisy platné v danej krajine.

Ďalšie povinnosti daňového rezidenta

Okrem všeobecných povinností môže mať daňový rezident aj ďalšie povinnosti, ako napríklad:

• Registrácia na daňovom úrade: Daňový rezident sa musí zaregistrovať na daňovom úrade v danej krajine.
• Vedenie evidencie: Daňový rezident je povinný viesť evidenciu o svojich príjmoch a výdavkoch.
• Spolupráca s daňovými orgánmi: Daňový rezident je povinný spolupracovať s daňovými orgánmi pri daňovej kontrole.

Daňový rezident môže byť fyzická alebo právnická osoba. V prípade nejasností, či je človek daňovým rezidentom alebo nie, môže kontaktovať daňový úrad alebo využiť služby daňového poradcu.

Daňová povinnosť – o akú povinnosť ide?

Daňová povinnosť je zákonná povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby platiť dane z príjmov, majetku a iných aktivít. Daňová povinnosť sa riadi daňovými predpismi, ktoré stanovuje štát.

Môže sa týkať aj fyzických osôb, ktoré nie sú daňovými rezidentmi danej krajiny. V tomto prípade sa daňová povinnosť týka len príjmov, ktoré boli dosiahnuté v danej krajine.

Daňová povinnosť právnických osôb sa určuje na základe sídla spoločnosti. Výška daní z príjmov sa líši v závislosti od typu príjmu a od krajiny.

Typy daňovej povinnosti:

• Daň z príjmov: Daň z príjmov sa platí z príjmov, ktoré daňovník dosiahol v danom zdaňovacom období. Existuje viacero typov daní z príjmov, napríklad daň z príjmov fyzických osôb (daň z dividend, daň z prenájmu), daň z príjmov právnických osôb a daň z pridanej hodnoty (DPH).

• Daň z majetku: Daň z majetku sa platí z hodnoty majetku, ktorý daňovník vlastní. Existuje viacero typov daní z majetku, napríklad daň z nehnuteľnosti, daň z motorových vozidiel a daň z dedičstva.

• Daň z prevodu nehnuteľnosti: Daň z prevodu nehnuteľnosti sa platí pri kúpe nehnuteľnosti.

• Daň z dedičstva: Daň z dedičstva sa platí pri dedení majetku.

Daňová povinnosť vzniká vtedy, keď daňovník splní zákonné podmienky pre jej vznik. Tieto podmienky sa líšia v závislosti od typu dane. Napríklad daňová povinnosť z príjmov fyzických osôb vzniká vtedy, keď daňovník dosiahne zdaniteľný príjem.

Výška dane sa vypočítava podľa zákona o daniach. Spôsob výpočtu dane sa líši v závislosti od typu dane. Napríklad daň z príjmov fyzických osôb sa vypočítava ako 19% z vymeriavacieho základu.

Dane sa platia daňovému úradu v termíne, ktorý stanovuje zákon o daniach. Dane je možné platiť rôznymi spôsobmi, napríklad bankovým prevodom, poštovou poukážkou alebo v hotovosti.

Čo je to dvojitá rezidencia?

Dvojitá rezidencia je situácia, kedy osoba spĺňa kritériá rezidencie v dvoch krajinách naraz. To môže viesť k problémom s daňovým zdaňovaním, pretože osoba môže byť povinná platiť dane z príjmov v oboch krajinách.

Príčiny vzniku dvojitej rezidencie:

• Trvalý pobyt v jednej krajine a obvyklé zdržiavanie sa v druhej krajine: Napríklad osoba môže mať trvalý pobyt na Slovensku, avšak môže pracovať a žiť v Českej republike väčšinu roka.

• Vlastníctvo nehnuteľnosti v jednej krajine a bydlisko v druhej krajine: Napríklad osoba môže mať byt v Rakúsku a bývať v Nemecku.

• Manželstvo s daňovým rezidentom inej krajiny: Napríklad osoba môže byť vydatá za občana USA a žiť s ním v USA.

Na riešenie problematiky dvojitej rezidencie existujú medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Tieto zmluvy stanovujú, v ktorej krajine bude osoba platiť dane z príjmov. V niektorých prípadoch môže osoba platiť dane z príjmov v oboch krajinách, avšak môže si uplatniť daňový bonus v krajine, kde má trvalý pobyt.

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou je osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky daňovú rezidenciu. To znamená, že je povinná platiť dane len z tých príjmov, ktoré dosiahla na území Slovenska.

Kto je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou:

• Fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, bydlisko, ani sa tu obvykle nezdržiava.
• Právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo ani miesto skutočného vedenia.

Povinnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou:

• Podanie daňového priznania v prípade, že dosiahne zdaniteľný príjem na území SR.
• Platenie daní z príjmov dosiahnutých na území SR.
• Dodržiavanie daňových predpisov SR.

Zdaniteľné príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zahŕňajú príjmy z pracovnej činnosti vykonávanej na území SR, príjmy z podnikania, z prenájmu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území SR, príjmy z kapitálového majetku (napr. dividendy, úroky) s výnimkou príjmov z cenných papierov obchodovaných na burze cenných papierov a ostatné príjmy podľa zákona o dani z príjmov.

Čo je to dvojitý trvalý pobyt?

Dvojitý trvalý pobyt v praxi neexistuje. V zmysle slovenského zákona o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov môže mať občan Slovenskej republiky len jeden trvalý pobyt. Ak si osoba prihlási trvalý pobyt v inej krajine, je povinná ohlásiť zrušenie trvalého pobytu na Slovensku.

Situácia, kedy sa zdá, že osoba má „dvojitý trvalý pobyt“, môže nastať v nasledovných prípadoch:

1. Neúplné zrušenie trvalého pobytu:

• Osoba si prihlási trvalý pobyt v inej krajine, avšak zabudne ohlásiť zrušenie trvalého pobytu na Slovensku.
• V ohlasovni v SR sa vyskytne technická chyba a zrušenie trvalého pobytu nie je správne zaevidované.

2. Nesprávne zaevidovaný trvalý pobyt:

• V ohlasovni v SR alebo v inej krajine dôjde k chybe pri zaevidovaní trvalého pobytu.
• Osoba uvedie nesprávne údaje pri prihlasovaní trvalého pobytu.

3. Zneužitie inštitútu trvalého pobytu:

• Osoba sa snaží neoprávnene získať výhody, ktoré sú spojené s trvalým pobytom v oboch krajinách.

V takýchto prípadoch je dôležité, aby osoba kontaktovala príslušné úrady a dala si do poriadku evidenciu trvalého pobytu. V opačnom prípade môže čeliť sankciám.

Aký je rozdiel medzi bydliskom a trvalým pobytom?

Pojmy „bydlisko“ a „trvalý pobyt“ sa často zamieňajú, avšak v slovenskom práve existujú medzi nimi jasné rozdiely.

Bydlisko:

• Je miesto, kde sa osoba zdržiava s úmyslom zotrvať tam trvale.
• Nie je oficiálne evidované v žiadnom registri.
• Môže sa meniť bez akéhokoľvek ohlásenia.
• Používa sa na rôzne účely, napríklad na doručovanie zásielok, na určenie príslušnosti súdu, na zápis do škôlky.

Trvalý pobyt:

• Je miesto, ktoré je pre osobu evidované v registri obyvateľov SR.
• Je povinný pre každú osobu s trvalým pobytom na území SR.
• Zmena trvalého pobytu je podmienená ohlásením na príslušnom úrade.
• Používa sa na rôzne účely, napríklad na určenie daňovej povinnosti, na výpočet sociálnych dávok, na zápis do volieb.

Hlavné rozdiely medzi bydliskom a trvalým pobytom:

Kritérium	Bydlisko	Trvalý pobyt
Definícia	Miesto trvalého zdržiavania	Miesto evidované v registri obyvateľov
Ohlásenie	Nie je povinné	Povinné
Zmena	Bez ohlásenia	Ohlásenie na úrade
Účely	Doručovanie zásielok, súdna príslušnosť, zápis do škôlky	Daňová povinnosť, sociálne dávky, voľby

Dôležité je poznamenať, že v niektorých prípadoch sa bydlisko a trvalý pobyt zhodujú. Napríklad osoba môže mať trvalý pobyt v byte, v ktorom aj reálne býva. V iných prípadoch sa však tieto pojmy líšia. Napríklad osoba môže mať trvalý pobyt u rodičov, avšak reálne bývať v prenajatom byte.