Samostatne zárobkovo činná osoba – SZČO

Samostatne zárobkovo činná osoba, skrátene SZČO, predstavuje dôležitý krok pre mnohých jednotlivcov s podnikateľskými ambíciami. Ide o formu podnikania, ktorá umožňuje živnostníkom, realizovať svoje obchodné nápady a zároveň zabezpečiť svoje živobytie. Táto forma podnikania prináša množstvo výhod, ale aj určité výzvy. Ako sa vlastne stáva niekto SZČO a aké povinnosti a výhody to so sebou prináša?

Je samostatná zárobková činnosť osoba tou správnou voľbou? Aké faktory treba zvážiť pred tým, než sa človek rozhodne registrovať sa ako SZČO?

---

Obsah článku

---

---

KĽÚČOVÉ INFORMÁCIE ČLÁNKU:

• Živnostník je podľa živnostenského zákona jednotlivec vykonávajúci pravidelnú činnosť s cieľom zisku a nesie za ňu osobnú zodpovednosť.
• SZČO predstavuje fyzickú osobu, ktorá podniká samostatne vo forme živnosti, slobodného povolania alebo poľnohospodárskej výroby.
• Register SZČO je verejný zoznam podnikateľov vykonávajúcich samostatnú zárobkovú činnosť. Obsahuje informácie ako identifikačné číslo, predmet podnikania a prevádzkareň. Spravuje ho Živnostenský úrad a je dostupný online na zrsr.sk.

---

Skratka SZČO a SZČ – čo to vlastne znamená?

V právnom kontexte je dôležité rozumieť rozdielom medzi samostatnou zárobkovou činnosťou (skratka SZČ) a samostatne zárobkovo činnou osobou (skratka SZČO).

• Skratka SZČ sa týka rôznych foriem podnikania, ako je prevádzkovanie živnosti, poľnohospodárska výroba a slobodné povolania.
• Skratka SZČO označuje fyzickú osobu, ktorá podniká samostatne, či už prevádzkovaním živnosti, vykonávaním samostatného povolania alebo poľnohospodárskou výrobou.

Zatiaľ čo SZČ môže zahŕňať aj iné formy zárobkovej činnosti, SZČO sa výlučne týka jednotlivca podnikajúceho samostatne. Práve preto je dôležité pochopiť tieto pojmy a ich význam v kontexte podnikania a práva.

Samostatne zárobkovo činná osoba – podstata a kontext

Samostatne zárobkovo činná osoba je jedinečný koncept fyzickej osoby vykonávajúcej zárobkovú činnosť nezávisle. SZČO zahŕňa živnostníkov podnikajúcich pod živnostenským oprávnením, ako napríklad poskytovateľov služieb rýchleho občerstvenia, fotografov alebo kaderníčok.

Taktiež zahŕňa osoby vykonávajúce slobodné povolania, ako sú daňoví poradcovia, notári alebo advokáti. V prípade, že sa SZČO zaoberá poľnohospodárskou výrobou, hovorí sa o samostatne hospodáriacich roľníkoch.

Koncept samostatne zárobkovo činnej osoby je integrálnou súčasťou viacerých právnych predpisov na Slovensku, vrátane zákonov o službách zamestnanosti, sociálnom poistení, zdravotnom poistení a dane z príjmov. SZČO je povinná platiť príslušné poistné a jej príjmy podliehajú zdaňovaniu.

Súčasťou tejto povinnosti je aj podanie daňového priznania SZČO do konca marca príslušného kalendárneho roka. V daňovom priznaní SZČO uvádza svoje zdaniteľné príjmy, výdavky a vypočítava daň z príjmov.

Medzi jej povinnosti patrí aj vedenie evidencie o svojej činnosti a archivácia dokumentov pre daňové účely a pre potreby kontrolných orgánov.

Živnostenský zákon definuje samostatne zárobkovo činnú osobu a rozlišuje ho od pojmu živnosť. Tým špecifikuje kritériá, na základe ktorých je možné identifikovať SZČO a živnostníka.

Živnostník a SZČO – rozdiely

Živnosť predstavuje jeden z aspektov samostatnej zárobkovej činnosti, konkrétne v kontexte podnikania podľa živnostenského zákona.

Živnostenský zákon presnejšie definuje živnosť ako systematickú činnosť, ktorú vykonáva jednotlivec samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk alebo merať pozitívny sociálny vplyv, ak ide o ekonomickú činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa špeciálnych predpisov.

To znamená, že živnosť sa považuje za existujúcu, keď sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky.

• Systematickosť je dosiahnutá, keď sa určitá činnosť vykonáva pravidelne alebo opakovane, ako je to napríklad pri sezónnej práci.
• Samostatnosť znamená schopnosť jednotlivca samostatne rozhodovať o svojich aktivitách a krokoch v podnikaní, pričom nepodlieha pokynom iných osôb.
• Prevádzkovanie činnosti pod vlastným menom je kľúčovou charakteristikou identifikácie jednotlivca ako podnikateľa (podnikanie sa vykonáva pod jeho vlastným menom a priezviskom alebo názvom).
• Prevádzkovanie činnosti na vlastnú zodpovednosť znamená, že jednotlivec nesie osobnú zodpovednosť za výsledky svojej podnikateľskej aktivity.

Cieľom živnostníka (podnikania) je dosiahnutie zisku, čo znamená, že jednotlivec vykonáva činnosť s úmyslom dosiahnuť finančný príjem, bez ohľadu na to, či ho skutočne dosiahne.

Typy živnosti v kontexte SZČO

V Slovenskej republike môžu byť prevádzkované tri druhy živností:

• Voľná živnosť (napríklad maloobchodný predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi alebo iným podnikateľom, fotografické služby, administratívne služby)
• Remeselná živnosť (napríklad zlatníctvo a klenotníctvo, murárstvo, stolárstvo)
• Viazaná živnosť (napríklad prevádzkovanie cestovnej agentúry, pohrebné služby)

Živnosť sa tak stáva jedným z foriem samostatnej zárobkovej činnosti. Dá sa povedať, že samostatne zárobková činnosť je širší koncept a živnosť je jedným z jej aspektov. Každý, kto prevádzkuje živnosť, sa stáva samostatne zárobkovo činnou osobou. Avšak nie každá SZČO je živnostníkom.

Živnostník je konkrétny príklad SZČO, jedná sa o fyzickú osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Okrem fyzických osôb môžu živnosť prevádzkovať aj právnické osoby, ako napríklad spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.).

Podnikateľ ako fyzická osoba vs. právnická osoba

Pred začiatkom podnikania treba zvážiť, či chce človek vykonávať podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba alebo ako právnická osoba. Každá z týchto možností má svoje výhody aj nevýhody.

Fyzickou osobou je každý jednotlivec. Spôsobilosť na práva a povinnosti má človek od narodenia, a spôsobilosť na právne úkony sa dosahuje plnoletosťou, ktorá môže nastať aj pred dosiahnutím 18 rokov, napríklad pri uzavretí manželstva. No podnikanie je v tomto ohľade iné, pričom plnoletosť pre získanie živnostenského oprávnenia sa zvyčajne dosahuje až dosiahnutím 18 rokov.

Právnickou osobou je subjekt, ktorý bol vytvorený na konkrétny účel. Takáto osoba môže byť podnikateľským subjektom, alebo nemusí, ako napríklad obce, nadácie atď. Spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony získava právnická osoba zapísaním do príslušného registra.

Tým pádom zatiaľ čo fyzická osoba sa narodí, právnická osoba musí byť zriadená. Z toho vyplýva, že môže existovať aj fyzická osoba podnikateľ aj právnická osoba podnikateľ.

Formy podnikania pre fyzické a právnické osoby

Fyzická osoba podnikateľ môže podnikať na Slovensku v rámci týchto foriem:

• živnosť, ktorú získa na základe živnostenského oprávnenia
• slobodné povolanie, vykonávané inak ako na základe živnostenského oprávnenia
• samostatne hospodáriaci roľník

Právnická osoba môže podnikať ako:

• obchodná spoločnosť, napríklad s.r.o., verejná obchodná spoločnosť, akciová spoločnosť, komanditná spoločnosť
• družstvo
• nadnárodná spoločnosť

Register SZČO a registrácia samostatnej zárobkovej činnosti

Podnikanie zahŕňa nielen prevádzku samostatnej zárobkovej činnosti, ale aj registráciu v obchodnom a živnostenskom registri.

Obchodný register a živnostenský register sú informačné systémy verejnej správy, do ktorých sú zaznamenávaní podnikatelia podľa obchodného zákonníka alebo živnostenského zákona. SZČO zapisujú na vlastnú žiadosť v obchodnom registri, avšak väčšinou sa nachádza iba v živnostenskom registri.

Živnostenský register

Živnostenský register prevádzkuje Živnostenský úrad a možno ho nájsť na oficiálnych stránkach zrsr.sk. Možnosť vyhľadávania v Živnostenskom registri a v obchodnom registri ponúka aj ARES – Administratívny register ekonomických subjektov, ktorý sprostredkováva všetky údaje nachádzajúce sa v registroch štátnej správy.

V živnostenskom registri sa zaznamenávajú údaje o podnikateľoch, ako napríklad informácie uvedené v žiadosti o živnostenské oprávnenie:

• údaje o osobe
• predmet podnikania
• druh živnosti
• prevádzkareň
• doba platnosti
• dátum vzniku či zániku živnosti

Okrem toho sa v registri SZČO zaznamenávajú aj rozhodnutia o úpadku alebo likvidácii. Živnostenský úrad vydá na požiadanie výpis zo živnostenského registra, ktorý by mal byť aktuálny a úradne overený. A to v prípade ak sa má použiť napr. pri založení podnikateľského účtu alebo k iným s podnikaním súvisiacim účelom.

Obchodný register

Obchodný register predstavuje verejný zoznam, do ktorého sa zaznamenávajú zákonom stanovené údaje týkajúce sa väčšinou podnikateľov.

Zaznamenávajú sa informácie ako obchodné meno, adresa sídla firmy, predmet podnikania, právna forma podnikania, identifikačné číslo, osoby riadiace spoločnosť a aktuálny status spoločnosti. Výpis z obchodného registra slúži na overenie existencie právnickej osoby. Môže byť východiskom na posúdenie, či je vhodné s ňou obchodovať, napríklad zistením, či nie je v stave pred zánikom.

IČO a živnostník – základné informácie

IČO, známe aj ako identifikačné číslo organizácie, predstavuje unikátne číselné označenie pridelené každej právnickej osobe alebo podnikateľovi. Slúži na identifikáciu a registráciu v rámci štátnej alebo miestnej administratívy. IČO zjednodušuje komunikáciu medzi podnikmi, úradmi a inými inštitúciami a umožňuje efektívne sledovanie podnikateľských aktivít.

Kto potrebuje IČO?

IČO potrebuje živnostník, právnická osoba, samostatný podnikateľ, spoločnosti obchodujúce s inými podnikmi (B2B), organizácie žiadajúce o štátne dotácie alebo podporu a subjekty zapojené do medzinárodného obchodu.

Podmienky pre získanie IČO u živnostníka:

• registrácia živnosti
• splnenie podmienok na výkon živnosti
• platenie poplatkov
• dodržiavanie daňových a účtovných povinností

Podmienky pre získanie IČO pre právnické osoby:

• založenie právnickej osoby
• registrácia v obchodnom registri
• získanie IČO
• registrácia pre daňové účely

Ako zistiť IČO firmy?

• výpis z obchodného registra
• faktúry alebo iné úradné dokumenty
• verejný obchodný register
• daňový úrad
• žiadosť o informácie priamo od firmy
• systémy na fakturáciu

IČO slúži pre riadne fungovanie podnikateľských subjektov, pretože zabezpečuje transparentnosť a efektívnu komunikáciu s úradmi, daňovými orgánmi a obchodnými partnermi. Bez IČO by bolo zložitejšie sledovať a overovať podnikateľské aktivity, ako aj plniť daňové a účtovné povinnosti. Treba myslieť na všetky povinnosti živnostníka.