Skúšobná doba predstavuje dôležitý právny inštitút v pracovnom práve. Zákonník práce upravuje podmienky skúšobnej doby v § 45. Zamestnávateľ môže dohodnúť skúšobnú dobu so zamestnancom v pracovnej zmluve maximálne na tri mesiace.
U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu môže skúšobná doba trvať až šesť mesiacov.
Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Musí sa dohodnúť písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nemožno dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na tú istú prácu. Do skúšobnej doby sa nezapočítava doba prekážok v práci na strane zamestnanca.
Najdôležitejšie informácie
Zákonník práce upravuje podmienky skúšobnej doby v paragrafe 45, čo predstavuje základný právny rámec pre tento inštitút pracovného práva.
Maximálna dĺžka skúšobnej doby pre bežných zamestnancov je tri mesiace, zatiaľ čo pre vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu môže trvať až šesť mesiacov.
Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne v pracovnej zmluve, inak je neplatná, a nemožno ju dodatočne predlžovať.
Pri opätovne uzatváraných pracovných pomeroch na tú istú prácu nie je možné dohodnúť novú skúšobnú dobu.
Do skúšobnej doby sa nezapočítava obdobie, počas ktorého má zamestnanec prekážky v práci na svojej strane.
Výpoveď v skúšobnej dobe
Zákonník práce umožňuje v skúšobnej dobe skončiť pracovný pomer jednoduchším spôsobom. Zamestnávateľ aj zamestnanec disponujú právom ukončiť pracovný pomer kedykoľvek počas skúšobnej doby.
Na rozdiel od štandardnej výpovede nie je potrebné uvádzať dôvod skončenia pracovného pomeru.
Formálne náležitosti výpovede
Výpoveď v skúšobnej dobe vyžaduje dodržanie nasledujúcich formálnych náležitostí:
- Písomná forma predstavuje základnú podmienku platnosti.
- Výpoveď musí obsahovať presné označenie zamestnávateľa.
- Výpoveď musí obsahovať presné označenie zamestnanca.
- Výpoveď musí obsahovať prejav vôle skončiť pracovný pomer.
- Výpoveď musí obsahovať dátum vyhotovenia.
- Výpoveď musí obsahovať podpis oprávnenej osoby.
Pokiaľ čo i len jednu nespĺňa, výpoveď je neplatná.
Doručovanie výpovede
Spôsob doručenia výpovede predstavuje kľúčový prvok pri skončení pracovného pomeru. Zákonník práce presne stanovuje pravidlá doručovania písomností v pracovnoprávnych vzťahoch. Zamestnávateľ má povinnosť doručiť výpoveď zamestnancovi do vlastných rúk.
Zákon umožňuje niekoľko spôsobov doručenia výpovede. Primárne sa doručenie uskutočňuje priamo na pracovisku, kde zamestnanec vykonáva svoju prácu. V prípade neúspešného doručenia na pracovisku môže zamestnávateľ pristúpiť k doručeniu do bytu zamestnanca. Legislatíva zároveň pripúšťa doručenie výpovede na akomkoľvek inom mieste, kde bude zamestnanec zastihnutý.
Osobitná situácia nastáva pri odmietnutí prevzatia výpovede zamestnancom. V takomto prípade zákon stanovuje, že účinky doručenia nastávajú automaticky v momente odmietnutia prevzatia písomnosti. Zamestnávateľ musí o odmietnutí prevzatia vyhotoviť písomný záznam.
Nedodržanie zákonných podmienok doručovania môže spôsobiť neplatnosť celého právneho úkonu. Preto sa odporúča venovať procesu doručovania náležitú pozornosť a dodržať všetky formálne náležitosti.
Nárok na dovolenku v skúšobnej dobe
Pracovnoprávne predpisy na Slovensku zaručujú zamestnancom v skúšobnej dobe rovnaké práva na dovolenku ako ostatným zamestnancom. Tento nárok vyplýva priamo zo Zákonníka práce a nemožno ho obmedziť ani vylúčiť.
Základná výmera dovolenky predstavuje najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Zamestnanci starší ako 33 rokov majú nárok na päť týždňov dovolenky.
Výpočet nároku na dovolenku sa realizuje pomerne k odpracovanému času. Za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru vzniká zamestnancovi nárok na jednu dvanástinu ročnej dovolenky. Do odpracovaného času sa započítavajú aj sviatky, ktoré pripadli na obvyklé pracovné dni zamestnanca.
Proces čerpania dovolenky v skúšobnej dobe podlieha štandardným pravidlám. Zamestnanec musí požiadať zamestnávateľa o súhlas s čerpaním dovolenky. Zamestnávateľ následne posudzuje žiadosť s ohľadom na prevádzkové potreby organizácie. Pri určovaní termínu dovolenky musí zamestnávateľ prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
V prípade skončenia pracovného pomeru počas skúšobnej doby má zamestnanec nárok na finančnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Táto náhrada sa vypočíta z priemerného zárobku zamestnanca. Náhrada prislúcha aj za pomernú časť kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k skončeniu pracovného pomeru.
Pracovná neschopnosť v skúšobnej dobe
Nárok na PN v skúšobnej dobe
Zamestnanec má nárok na PN v skúšobnej dobe rovnako ako každý iný zamestnanec. Počas prvých 10 dní vypláca náhradu príjmu zamestnávateľ, následne Sociálna poisťovňa. Doba PN sa nezapočítava do skúšobnej doby.
Výška náhrady príjmu počas práceneschopnosti v skúšobnej dobe sa odvíja od vymeriavacieho základu zamestnanca.
Prvé tri dni práceneschopnosti predstavuje náhrada príjmu 25 % denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého do desiateho dňa sa náhrada príjmu zvyšuje na 55 % denného vymeriavacieho základu. Po desiatom dni preberá vyplácanie nemocenských dávok Sociálna poisťovňa vo výške 55% denného vymeriavacieho základu.
Zamestnanec musí dodržiavať liečebný režim stanovený lekárom aj počas skúšobnej doby. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Pri porušení liečebného režimu môže zamestnávateľ krátiť alebo odňať náhradu príjmu.
Rovnaké oprávnenie má aj Sociálna poisťovňa pri vyplácaní nemocenských dávok po desiatom dni práceneschopnosti.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe počas PN
Zákonník práce poskytuje zamestnávateľovi pomerne široké možnosti pri skončení pracovného pomeru počas skúšobnej doby. Na rozdiel od bežného pracovného pomeru, kde je zamestnanec chránený pred výpoveďou počas práceneschopnosti, v skúšobnej dobe táto ochrana neplatí.
Zamestnávateľ môže pristúpiť k skončeniu pracovného pomeru aj v čase, keď je zamestnanec práceneschopný, pričom nemusí uvádzať žiadny dôvod skončenia.
Pracovná zmluva na dobu určitú
Pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú možno najviac dvakrát v rámci dvoch rokov.
Opätovne dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú
Pri opätovne dohodnutom pracovnom pomere na dobu určitú platia prísne pravidlá:
- maximálne dva roky trvania
- najviac dve predĺženia
- musí existovať objektívny dôvod
Tieto pravidlá majú zabrániť zneužívaniu reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú a chrániť zamestnancov pred neistotou v pracovnoprávnych vzťahoch.
Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú
Pracovný pomer na dobu určitú končí uplynutím dohodnutej doby. Môže skončiť aj:
- dohodou
- výpoveďou
- okamžitým skončením
- skončením v skúšobnej dobe
Zamestnávateľ aj zamestnanec majú k dispozícii viaceré zákonné možnosti na predčasné ukončenie pracovného pomeru na dobu určitú.
Práva zamestnanca pri skončení na dobu určitú
Pri ukončení pracovného pomeru na dobu určitú má zamestnanec zo zákona garantované viaceré práva, ktoré musí zamestnávateľ bezpodmienečne splniť. Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok, ak oň požiada, a to do 15 dní od jeho vyžiadania.
Rovnako musí bez zbytočného odkladu vydať potvrdenie o zamestnaní, ktoré obsahuje základné informácie o trvaní pracovného pomeru a ďalšie zákonom stanovené údaje.
V deň skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi všetky finančné nároky, vrátane mzdy, náhrady mzdy a ďalších plnení vyplývajúcich z pracovného pomeru.
Osobitnou položkou je finančná náhrada za nevyčerpanú dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok v prípade, že si ju nemohol vyčerpať počas trvania pracovného pomeru. Táto náhrada sa vypočítava z priemerného zárobku zamestnanca.
Právna ochrana v skúšobnej dobe
Skúšobná doba neznamená obmedzenie základných práv zamestnanca, ktoré mu garantuje Zákonník práce a ďalšie pracovnoprávne predpisy. Zamestnanec má nárok na minimálnu mzdu stanovenú zákonom, ktorá mu musí byť vyplácaná bez ohľadu na to, že sa nachádza v skúšobnej dobe. Táto základná mzdová garancia je nevyhnutnou súčasťou pracovnoprávneho vzťahu.
Zamestnávateľ je povinný dodržiavať princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými zamestnancami, vrátane tých, ktorí sú v skúšobnej dobe. To znamená, že nesmie dochádzať k žiadnej forme diskriminácie či znevýhodňovania.
Rovnako dôležité je zabezpečenie bezpečných pracovných podmienok, ktoré musia spĺňať všetky zákonné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci.
Neoddeliteľnou súčasťou práv zamestnanca je aj ochrana jeho osobných údajov. Zamestnávateľ musí s osobnými údajmi zamestnanca nakladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi o ochrane osobných údajov, a to aj počas skúšobnej doby. Táto ochrana zahŕňa zabezpečenie dôvernosti, integrity a dostupnosti osobných údajov zamestnanca.
Význam skúšobnej doby a ochrana práv zamestnanca
Skúšobná doba predstavuje kľúčové obdobie v pracovnoprávnom vzťahu, počas ktorého majú obe strany možnosť vzájomne sa spoznať a vyhodnotiť svoje očakávania. Pre zamestnanca je to príležitosť overiť si reálne pracovné podmienky, náplň práce a firemné prostredie.
Zamestnávateľ môže počas tohto obdobia posúdiť pracovné schopnosti, zručnosti a celkový prístup zamestnanca k práci.
Napriek tomu, že skúšobná doba umožňuje jednoduchšie ukončenie pracovného pomeru, všetky ostatné práva a povinnosti zostávajú v plnej miere zachované.
V prípade, že dôjde k porušeniu práv zamestnanca, má možnosť domáhať sa nápravy súdnou cestou. Je dôležité dodržať dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby, ktorá začína plynúť od momentu porušenia práv. Táto lehota je prekluzívna, čo znamená, že jej uplynutím právo zaniká.
Prinášame články na zaujímavé témy, ktorých cieľom je poskytnúť čitateľom tipy a rady pre riešenie každodenných záležitostí. Okrem finančných tém sa venujeme tiež recenziám a odporúčaniam. Aj keď nám záleží na kvalitnom obsahu, príspevky majú len informačný charakter.
