Výpočet PN – nárok, trvanie, kedy sa vypláca

Nemocenská dávka, nazývaná aj „péenka“, je dávka zo sociálneho poistenia, ktorá nahrádza stratu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Výpočet PN sa riadi viacerými faktormi, ako napríklad dĺžkou trvania PN, výškou hrubej mzdy a odpracovanými rokmi.

Výpočet výšky PN sa odvíja od denného vymeriavacieho základu (DVZ), ktorý sa vypočíta ako súčet hrubých príjmov za posledný rok delený počtom dní v roku.

Ako funguje PNka?

To, ako funguje PNka, je dôležité vedieť pre všetkých zamestnancov.

Od 1. júna 2022 prebieha vystavovanie PN elektronicky. To znamená, že lekár už nevystaví papierové potvrdenie. Všetky údaje o PN sa automaticky prenesú do systému eZdravie a Sociálnej poisťovne.

Proces vybavenia ePN:

1. Návšteva lekára: Pacient navštívi svojho lekára, ktorý ho vyšetrí a v prípade potreby potvrdí dočasnú pracovnú neschopnosť (PN).
2. Vystavenie ePN: Lekár mu vystaví ePN v systéme eZdravie. Dostane o tom informáciu formou SMS správy.
3. Dostupnosť ePN: Svoju ePN si môže skontrolovať online v systéme eZdravie alebo v Elektronickom účte poistenca na webovej stránke Sociálnej poisťovne.
4. Náhrada mzdy: Za prvých 10 dní PN mzdu vypláca zamestnávateľ. Za nasledujúce dni zamestnancovi patrí nemocenské, o ktoré si musí požiadať v Sociálnej poisťovni.

V prípade, ak zamestnanec nevie, ako funguje PNka, môže sa tiež poradiť u svojho lekára, ktorý mu postup vysvetlí.

Ako je platená a kedy sa vypláca PN?

Mnoho zamestnancov si kladie otázku, ako je platená a kedy sa vypláca PN.

Výplata PN prebieha v dvoch fázach:

1. Náhrada mzdy od zamestnávateľa:

• Prvých 10 dní PN prepláca zamestnávateľ. Výška náhrady mzdy sa riadi pracovnou zmluvou a v praxi sa rovná zamestnancovej priemernej hrubej mzde.
• Náhrada mzdy sa vypláca v bežnom výplatnom termíne zamestnávateľa, najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla PN.

2. Nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne:

• Od 11. dňa PN má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa.
• Výška nemocenskej sa vypočíta zo zamestnancovho denného vymeriavacieho základu (DVZ), ktorý závisí od jeho hrubých príjmov za predchádzajúci rok.
• Nemocenská dávka sa vypláca mesačne na jeho bankový účet. Presný termín výplaty závisí od pobočky Sociálnej poisťovne a spracovania žiadosti. Všeobecne sa môže zamestnanec spoľahnúť na výplatu do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom o dávku požiadal.

Pre nárok na nemocenskú dávku musí mať zamestnanec odpracovaných aspoň 90 dní v posledných 270 dňoch pred vznikom PN. O nemocenskú dávku musí požiadať v Sociálnej poisťovni osobne, elektronicky alebo poštou.

Všetky ďalšie užitočné informácie ohľadom toho, ako je platená a kedy sa vypláca PN, je možné zistiť priamo v Sociálnej poisťovni.

Nárok na PN po dlhodobej PN

Podmienky nároku na PN po dlhodobej PN:

• Odpracovaná doba: Po ukončení predchádzajúcej PN je nutné v tzv. podpornom období odpracovať aspoň 26 týždňov bez PN.
• Nepretržitá nemocenská: Ak mal zamestnanec medzi dvomi PN-kami prestávku dlhšiu ako 26 týždňov, nárok na PN v druhom prípade zaniká.
• Dĺžka predchádzajúcej PN: Vplyv na dĺžku podporného obdobia má aj dĺžka predchádzajúcej PN:
  • Do 26 týždňov: Podporné obdobie je 91 dní.
  • 27 – 52 týždňov: Podporné obdobie je 182 dní.
  • Nad 52 týždňov: Podporné obdobie je 270 dní.

Podmienky nároku na PN po dlhodobej PN závisia od dĺžky trvania predošlej PN a odpracovaného obdobia bez PN.

Výnimky z podmienok:

• Tehotenstvo a pôrod: Ak zamestnankyňa po skončení PN otehotnela a nastúpila na materskú dovolenku, nárok na PN po materskej dovolenke vzniká automaticky.
• Pracovný úraz: Ak po skončení PN mal zamestnanec pracovný úraz, nárok na PN vzniká automaticky bez ohľadu na odpracovanú dobu. Po úraze je dôležitá aj rekonvalescencia.
• Profesionálna choroba: Ak mal po skončení PN diagnostikovanú profesionálnu chorobu, nárok na PN vzniká automaticky bez ohľadu na odpracovanú dobu.

Podporné obdobie sa počíta spätne od posledného dňa predchádzajúcej PN. Do odpracovanej doby sa na účely podporného obdobia započítavajú aj dni PN. Presné informácie o nároku na PN poskytne zamestnávateľ alebo Sociálna poisťovňa.

Výpočet PNky

Výpočet PNky, nazývanej aj nemocenská dávka, sa môže zdať komplikovaný. Zohľadňuje sa viacero faktorov, ako napríklad dĺžka trvania PN, hrubá mzda a odpracované obdobie. Našťastie, existuje jednoduchý a pohodlný spôsob, ako zistiť výšku PNky – a to prostredníctvom online kalkulačky.

Ako fungujú kalkulačky PNky?

Online kalkulačky pre výpočet PNky sú navrhnuté tak, aby s výpočtom pomohli rýchlo a jednoducho. Stačí zadať požadované informácie, ako napríklad:

• Dátum začatia PN-ky
• Dátum ukončenia PNky (ak je známy)
• Hrubú mzdu za predošlý mesiac
• Počet odpracovaných dní v predošlom mesiaci
• Typ PN-ky (od 1. do 10. dňa hradí zamestnávateľ, od 11. dňa Sociálna poisťovňa)

Na základe zadaných informácií kalkulačka vypočíta dennú sadzbu nemocenskej a následne aj celkovú výšku PNky za zadané obdobie.

Výhody používania kalkulačky PN-ky:

• Rýchlosť a jednoduchosť: Výpočet je hotový behom pár minút.
• Presnosť: Kalkulačky sú naprogramované tak, aby zohľadňovali všetky relevantné faktory pre výpočet PN-ky.
• Dostupnosť: Kalkulačky sú dostupné online 24/7 a zadarmo.
• Pohodlie: Nie je nutné študovať zložité vzorce a predpisy.

Okrem online kalkulačiek sa nachádzajú užitočné informácie o PN-ke aj na webových stránkach Sociálnej poisťovne, kde je možné stiahnuť aj tlačivo žiadosti o PN-ku.

Ako dlho môžem byť PN?

Mnohí zamestnanci si kladú otázku: „Ako dlho môžem byť PN?“

Dĺžka PN, počas ktorej je možné poberať nemocenské dávky, závisí od dĺžky trvania predchádzajúcej PN a odpracovaného obdobia bez PN:

1. PN kratšia ako 52 týždňov:

• Ak od skončenia predošlej PN neuplynulo 26 týždňov: Do podporného obdobia sa započíta aj predchádzajúce PN v poslednom roku pred jej vznikom. To znamená, že na posúdenie nároku na PN sa bude brať do úvahy dĺžka trvania PN v priebehu 2 rokov.
• Ak od skončenia predošlej PN uplynulo 26 týždňov a viac: Na vznik nároku na PN je potrebných odpracovať aspoň 26 týždňov v období od skončenia predošlej PN.

2. PN po dobu 52 týždňov a viac:

• Ak je PN viac ako 52 týždňov, nemocenské sa už viac nevypláca.

Do odpracovaného obdobia sa započíta aj tzv. náhradná doba poistenia, napr. materská dovolenka, rodičovská dovolenka, PN z dôvodu ošetrovania člena rodiny a nezamestnanosť v prípadoch, ak za ňu bolo platené poistné.

Je dobré sa zaoberať otázkou, „ako dlho môžem byť PN“, pretože je to dôležitý údaj v prípade, ak zamestnanec ochorie a potrebuje vedieť, na čo má nárok.

2 PN po sebe

Áno, je možné mať 2 PN po sebe za určitých podmienok, ktoré závisia od dĺžky predchádzajúcej PN a odpracovaného obdobia bez PN medzi nimi.

Obdobie nároku na PN po predchádzajúcej PN:

Ak od skončenia predchádzajúcej PN neuplynulo 26 týždňov, do podporného obdobia sa započíta aj predchádzajúca PN v poslednom roku pred jej vznikom. Znamená to, že sa posudzuje súčet dĺžok PN v priebehu dvoch rokov.

Ak od skončenia predchádzajúcej PN uplynulo 26 týždňov a viac, je nutné mať odpracovaných aspoň 26 týždňov v období od skončenia predchádzajúcej PN.

2 PN po sebe je tak za daných podmienok možné využiť.

Dlhodobá PN – práceneschopnosť a daňové priznanie

Vplyv dlhodobej PN (práceneschopnosti) na daňové priznanie závisí od individuálnej situácie, dĺžky PN a od toho, či mal zamestnanec aj iné zdaniteľné príjmy okrem PN.

1. PN nie je zdaniteľný príjem:

Nemocenské dávky (PN) sa nepovažujú za zdaniteľný príjem a do daňového priznania sa nezapočítavajú. To znamená, že sa z nich neplatí daň z príjmov.

2. Daňové priznanie pri dlhodobej PN, dlhodobej práceneschopnosti:

• Ak bol zamestnanec PN celý rok a nemal žiadne iné zdaniteľné príjmy: Nemá povinnosť podať daňové priznanie.
• Ak bol PN len časť roka a mal aj iné zdaniteľné príjmy: Daňové priznanie podať musí. V takom prípade doň zahrnie len zdaniteľné príjmy okrem PN, napríklad mzdu od zamestnávateľa, príjmy z podnikania alebo príjmy z prenájmu.

3. Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch:

Aj keď PN nie je zdaniteľný príjem, od zamestnávateľa je možné požiadať o Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch. V ňom budú uvedené aj informácie o vyplatených nemocenských dávkach. Toto potvrdenie môže byť užitočné pre daňové účely, napríklad pri preukazovaní výšky príjmov v prípade žiadosti o úver.

4. Ročné zúčtovanie dane:

Ak je človek zamestnaný a bol PN len časť roka, jeho zamestnávateľ mu môže urobiť ročné zúčtovanie dane. V takom prípade sa vypočíta a zaplatí daň z jeho zdaniteľných príjmov vrátane mzdy a prípadných bonusov, avšak bez PN.

Presné informácie o dlhodobej PN a daňovom priznaní poskytne daňový úrad.

Výška PN pri pracovnom úraze

Výška PN pri pracovnom úraze sa skladá z dvoch častí:

1. Náhrada príjmu:

• Prvé 3 dni: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
• Od 4. dňa: 55 % denného vymeriavacieho základu.

2. Úrazový príplatok:

• Od 1. dňa do 3. dňa: 55 % DVZ.
• Od 4. dňa do skončenia PN: 25 % DVZ.

DVZ sa vypočíta ako priemerný denný hrubý zárobok z predchádzajúcich 3 mesiacov (vrátane odpracovaných dní na PN).

Presnú výšku PN pri pracovnom úraze určí Sociálna poisťovňa.

Dostanem daňový bonus keď som PN?

Odpoveď na otázku, či dostanem daňový bonus keď som PN, je nasledovná: Áno, na daňový bonus má človek nárok aj počas PN.

Je síce pravda, že na uplatnenie daňového bonusu potrebuje mať zdaniteľný príjem a PNka sa za zdaniteľný príjem nepovažuje, to však neznamená, že na daňový bonus zamestnanec stratí nárok. Existujú dva spôsoby, ako ho môže poberať aj počas PN:

1. Mesačné vyplácanie zamestnávateľom:

• Ak ide o zamestnanca a jeho zamestnávateľ mu vypláca daňový bonus mesačne, PN na tom nič nemení. Bonus bude dostávať aj naďalej.
• Výnimka: Ak je jeho príjem z PN nižší ako polovica minimálnej mzdy, daňový bonus mu zamestnávateľ počas PN vyplácať nemusí. V takom prípade sa ho môže domáhať až po skončení roka v ročnom zúčtovaní dane.

2. Ročné zúčtovanie dane:

• Ak ide o SZČO alebo zamestnanca a zamestnávateľ mu daňový bonus mesačne nevypláca, môže si ho uplatniť v ročnom zúčtovaní dane po skončení roka.
• V tomto zúčtovaní sa zohľadní aj jeho príjem z PN a daňový bonus mu bude doplatený.

Na to, aby mal človek nárok na daňový bonus, musí spĺňať aj ostatné podmienky, ako napríklad mať vyživované dieťa. Výška daňového bonusu závisí od počtu vyživovaných detí a od výšky príjmu zamestnanca.

Ak sa zamestnanec pýta otázku: „Dostanem daňový bonus keď som PN?“, môže teda počítať s tým, že ho pri mesačnom vyplácaní zamestnávateľom dostane.

Sociálna poisťovňa a PN

Sociálna poisťovňa (SP) zohráva dôležitú úlohu v živote ľudí, ktorí sú dočasne práceneschopní (PN). Poskytuje im nemocenské dávky, ktoré im pomáhajú kompenzovať stratu príjmu počas choroby alebo úrazu.

Ako požiadať o PN:

• Ak je zamestnanec chorý alebo zranený a nemôže pracovať, musí navštíviť svojho ošetrujúceho lekára.
• Lekár ho vyšetrí a, ak je to potrebné, vystaví mu potvrdenie o PN.
• Potvrdenie o PN musí obsahovať informácie o jeho diagnóze, dĺžke PN a iných relevantných údajoch.
• Elektronická PN (ePN): Lekár vystaví elektronické potvrdenie o PN.

Čo je to DPN?

DPN je skratka pre dočasnú pracovnú neschopnosť. Je to stav, kedy je človek chorý alebo zranený a nemôže pracovať.

Lekár mu po vyšetrení a diagnostikovaní jeho stavu môže vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN), ľudovo nazývané aj péenka.

Toto potvrdenie obsahuje informácie o jeho diagnóze, dĺžke PN a iných relevantných údajoch.

Prechodka PN

Prechodka v kontexte PN (dočasnej pracovnej neschopnosti) je tlačivo, ktoré slúži na potvrdenie trvania PN pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu (SP).

Kedy sa Prechodka PN používa:

Prechodka PN sa používala v minulosti, keď sa vystavovala papierová PN. V súčasnosti sa však prechodka už nevystavuje, nakoľko sa používajú už iba elektronické PN. Zamestnávateľ a SP automaticky dostávajú informácie o PN z elektronického systému.

Pripoistenie PN

Pripoistenie PN (práceneschopnosti) je komerčné poistenie, ktoré môže poskytnúť finančnú pomoc v prípade, že sa človek ocitne dočasne práceneschopný (PN) kvôli chorobe alebo úrazu.

Pripoistenie PN funguje takto:

• Uzavrie sa zmluva s poisťovňou a platí sa jej pravidelné poistné.
• Ak človek ochorie alebo sa zraní a lekár mu vystaví potvrdenie o PN, má nárok na dennú dávku od poisťovne.
• Výška dennej dávky závisí od toho, aké poistenie sa uzatvorilo. Zvyčajne je možné si vybrať z viacerých poistných plánov s rôznou výškou dávky a dĺžkou vyplácania.

Alternatívou k pripoisteniu PN je finančná rezerva, prípadne úspory.

Nemocenské dávky a nemocenské poistenie

Nemocenské poistenie je povinné pre:

• Zamestnancov: Zamestnávatelia sú povinní odvádzať za svojich zamestnancov poistné na nemocenské poistenie.
• Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO): SZČO si musia platiť poistné na nemocenské poistenie samy.
• Dobrovoľne poistené osoby: Niektoré osoby sa môžu dobrovoľne poistiť pre prípad PN.

Nárok na nemocenské dávky

Na nemocenské dávky má človek nárok, ak:

• Je poistený: Musí byť poistený na nemocenské poistenie v deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN).
• Je dočasne práceneschopný: Lekár mu musí vystaviť potvrdenie o DPN.
• Dodržiava liečebný režim: Musí dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určí lekár.
• Nevykonáva zárobkovú činnosť: Nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný za DPN.

Nemocenské poistenie a nemocenské dávky poskytujú istotu a finančnú pomoc zamestnancom, keď ochorejú alebo sú práceneschopní z dôvodu zdravotných problémov.