Žiadosť o odchodné – vzor, nárok

V pracovnom prostredí sa môže stať, že zamestnanec sa rozhodne ukončiť svoj pracovný pomer alebo dostane výpoveď. V oboch prípadoch má zamestnanec právo požiadať o odstupné. Proces žiadosti o odstupné je pomerne jednoduchý a nie je to komplikovaná záležitosť.

Ako presne vyzerá takáto žiadosť a kedy má zamestnanec nárok na odstupné?

Kedy mám nárok na odstupné?

Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže mať zamestnanec nárok na odstupné. Prvým je výpoveď zo strany zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ pristúpi k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou (aj polovičný úväzok), zamestnanec môže mať nárok na odstupné.

Kedy mám nárok na odstupné? Odstupné je možné získať aj v prípade, že ide o ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Aj keď zamestnanec podá výpoveď, v niektorých prípadoch môže mať nárok na odstupné.

Odstupné pri odchode do dôchodku prináleží zamestnancom, ktorí odchádzajú do dôchodku, môžu mať nárok na odchodné.

Je však dôležité poznamenať, že konkrétne pravidlá a podmienky nároku na odstupné môžu závisieť od pracovnej zmluvy a dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zamestnanec by si mal preštudovať svoju pracovnú zmluvu a miestne pracovné právo, aby zistil podrobnosti nároku na odstupné v jeho konkrétnom prípade.

Neplatené voľno a žiadosť o odstupné môžu ísť ruka v ruke, ak zamestnanec plánuje zmenu v kariére. Žiadosť o odchodné môže byť spojená so žiadosťou o neplatené voľno, umožňujúc zamestnancovi čas na reflexiu, vzdelávanie či osobné projekty.

Žiadosť o odchodné

Odchodné je finančná odmena, ktorú zamestnanec dostáva pri ukončení pracovného pomeru v súvislosti so vstupom do dôchodku. Táto suma sa poskytuje zamestnancovi ako forma uznania jeho dlhodobých prác a odvedenej práce počas zamestnania.

Odchodné sa obvykle vypláca zamestnancovi, keď dosiahne dôchodkový vek, ale môže byť poskytnuté aj v prípade predčasného odchodu do dôchodku alebo iných dohodnutých podmienok stanovených v pracovnej zmluve.

Výška odchodného môže byť stanovená zákonom, kolektívnou zmluvou alebo individuálnou dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Žiadosť o odchodné – vzor

Napísať žiadosť o odchodné nie je problém ani pre staršieho občana. Postačí sa riadiť jednoduchým vzorom žiadosti o odchodné, pretransformovať ju do písomnej podoby a podpísať.

ŽIADOSŤ O ZAPLATENIE ODCHODNÉHO

Meno a adresa firmy:

VEC:

Žiadosť o zaplatenie odchodného

Ku dňu [ ] ste so mnou rozviazali pracovný pomer, výpoveďou z dôvodov podľa § 46 ods. 1 písm. a) ZP. Vzhľadom na to, že som dovŕšil dôchodkový vek a zároveň mi bol uznaný starobný dôchodok, vzniká mi nárok na zaplatenie odchodného, minimálne vo výške priemernej mzdy za jeden mesiac.

Žiadam o zaplatenie odchodného najneskôr do termínu [ ]. V opačnom prípade by som bol nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou.

V [ ], dňa [ ]

Podpis …………………

Dôvod výpovede môže byť rôznorodý. Dôchodca po dosiahnutí dôchodkového veku väčšinou odchádza z práce dobrovoľne. Ak si želá získať odchodné, mal by to dokladovať potvrdením zo Sociálnej poisťovne. Podľa zákona nemá zamestnávateľ právo prepustiť ho z dôvodu poberania dôchodku.

Avšak ak zamestnávateľ napriek tomu ukončí pracovný pomer, dôvod by nemal odlišovať od tých, ktoré sa uvádzajú pri bežnej výpovedi. Uvedená žiadosť o odchodné pri odchode do dôchodku vzor sa dá prispôsobiť.

Vyplatenie odchodného po skončení pracovného pomeru

Skončenie pracovného pomeru môže byť pre zamestnanca dôchodkového veku dôležitým okamihom, spojeným s odchodom do dôchodku. V takýchto prípadoch je možné uplatniť nárok na odchodné, čo predstavuje finančnú kompenzáciu za odchod zo zamestnania.

Vyplatenie odchodného po skončení pracovného pomeru je forma finančnej náhrady. Táto suma má za cieľ pomôcť zamestnancovi zvládnuť ekonomické nároky spojené s dôchodkovým vekom.

Čo je odstupné?

Odstupné je pojem používaný v pracovnom práve na označenie sumy peňazí, ktorú zamestnanec dostane po skončení pracovného pomeru. Cieľom tejto platby je kompenzovať zamestnancom stratu zamestnania a zabezpečiť im finančnú stabilitu počas obdobia hľadania nového zamestnania.

Žiadosť o odstupné – vzor

Na prvý pohľad sa to môže javiť ako plytvanie času, ale v skutočnosti je to veľmi jednoduché. Je vhodné, aby každý uplatnil svoj nárok na odstupné, ak mu zamestnávateľ nevyplatil túto sumu automaticky pri výpovedi. Nižšie je uvedený vzor žiadosti o odstupné:

ŽIADOSŤ O ZAPLATENIE ODSTUPNÉHO

(§ 60a zák. Práce)

Meno a adresa firmy

VEC:

Žiadosť o zaplatenie odstupného

Ku dňu [ ] ste so mnou rozviazali pracovný pomer výpoveďou z dôvodov podľa § 46 ods. 1 písm. a) ZP.

Keďže sa tak stalo z dôvodov organizačných zmien, vznikol mi nárok na vyplatenie odstupného vo výške dvojnásobku môjho priemerného mesačného zárobku. Žiadam o zaplatenie odstupného najneskôr do termínu [ ]. V opačnom prípade by som bol nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou.

V [ ], dňa [ ]

Podpis …………………

Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, ak sa so zamestnancom nedohodne na výplate odstupného v deň skončenia pracovného pomeru alebo na neskoršom termíne výplaty.

Výpočet odstupného

Suma odstupného je primárne odvodená od doby, počas ktorej zamestnávateľ a zamestnanec spolupracovali. Nárok na odstupné vzniká až po uplynutí dvoch rokov trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa. To znamená, že pracovný pomer musí byť minimálne dva roky. Výpočet odstupného je nasledovný:

• ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky, ale menej ako 5 rokov, nárok na odstupné predstavuje priemerný mesačný zárobok zamestnanca
• pri pracovnom pomere trvajúcom najmenej 5 rokov, ale menej ako 10 rokov, nárok na odstupné predstavuje dvojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca
• pri pracovnom pomere trvajúcom najmenej 10 rokov, ale menej ako 20 rokov, nárok na odstupné predstavuje trojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca
• pri pracovnom pomere trvajúcom viac ako 20 rokov, nárok na odstupné predstavuje štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca

Výška odstupného môže byť dodatočne prispôsobená a môžu byť stanovené individuálne podmienky, ktoré určujú nárok zamestnanca na odstupné.

Kedy nevzniká nárok na odstupné?

Aj keď je Zákonník práce zameraný na ochranu zamestnancov, nie všetky práva sú neodvolateľné. V situácii, kedy je pracovný pomer ukončený okamžitým rozviazaním, zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť odchodné danému zamestnancovi, najmä ak ide o jeho prvé ukončenie pracovného pomeru.

Táto absencia povinnosti môže nastať v prípade hrubého porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, ktoré je dôvodom pre okamžitú výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Zákonník práce stanovuje iba minimálnu hranicu nároku na odstupné. Ako sme už spomínali, zamestnanec má možnosť získať vyššie odstupné. Dohoda o výške odstupného môže byť zakotvená v pracovnej zmluve alebo dohode o ukončení pracovného pomeru.

Výpoveď z práce

Výpoveď z pracovného pomeru musí byť riadne zdôvodnená, predstavujúc jednostranný právny akt. Aby bola výpoveď platná, je nevyhnutné, aby bola doručená druhej strane.

Doručenie môže zahŕňať odovzdanie osobne na pracovisku alebo zaslanie ako doporučená zásielka na adresu zamestnanca. Dôležitou súčasťou ukončenia pracovného pomeru je aj výpovedná lehota, či už v neohraničenom alebo stanovenom čase.

Výpoveď musí taktiež obsahovať aspoň jeden z dôvodov na výpoveď, ktorý zamestnávateľ uviedol voči svojmu zamestnancovi. Ak ide o výpoveď zo strany zamestnanca, je nevyhnutné, aby bol zamestnancov oznámenie o skončení pracovného pomeru doručený zamestnávateľovi.

Aké sú dôvody výpovede z práce?

Zamestnávateľ je povinný uviesť dôvod výpovede jasne a riadne. Nemôže dať zamestnancovi výpoveď bezdôvodne. Pravidlá týkajúce sa dôvodov výpovede zo strany zamestnávateľa sú špecifikované v Zákonníku práce, konkrétne v §63.

Medzi možné dôvody výpovede zo strany zamestnávateľa patria:

• rušenie alebo premiestnenie činnosti zamestnávateľa: V prípade, že zamestnávateľ zruší alebo presunie svoju činnosť, môže to slúžiť ako dôvod na výpoveď.
• nadbytočnosť zamestnanca: Ak zamestnanec stane nadbytočným na základe písomného rozhodnutia vyššieho orgánu/zamestnávateľa, môže sa požiadať aj o zmenu pracovnej pozície, kde by bol stále potrebný.
• strata dlhodobej spôsobilosti na prácu: Ak zamestnanec stráca dlhodobú spôsobilosť na vykonávanie práce, pre ktorú bol pôvodne určený (na základe lekárskeho posudku), môže to slúžiť ako dôvod na výpoveď.
• vážne porušenie pracovnej disciplíny: Zamestnávateľ má právo vypovedať zamestnanca v prípade vážneho porušenia pracovnej disciplíny.
• nesplnenie pracovnej povinnosti podľa osobitného predpisu: Ak zamestnanec neplní svoje pracovné povinnosti v súlade s osobitným predpisom, môže to byť dôvod na výpoveď.

Zamestnanec, ktorý dovŕši 65 rokov, má právo na odchodné v prípade skončenia pracovného pomeru.